100.výročie založenia žrebčína Hostouň na Šumave (dnes Svržno) a 70.výročie záchrany lipicanov americkou armádou

100.výročie založenia žrebčína Hostouň na Šumave (dnes Svržno) a 70.výročie záchrany lipicanov americkou armádou.   Na základe svojho dobrého mena prijal Národný žrebčín Topoľčianky ešte minulý rok pozvanie ako hlavný bod programu  veľkolepých osláv 100.výročia založenia žrebčína Hostouň. So svojimi lipicanmi a Topoľčianskou klasickou školou si zároveň uctili 70.výročie záchrany lipicanov, ktorá prebehla na konci 2. svetovej vojny v roku 1945.
 
   História sa začala písať v roku 1915, kedy bol žrebčín Hostouň založený rodinou Trauttmansdorff. Pozostával z troch dvorov - Svržno, Hašov a Tasnovice. Po vzniku republiky slúžil ako vojenský žrebčín na odchov koní pre finančnú stráž. Traduje sa, že práve tu v Hostouni bol odchovaný aj kôň prvého československého prezidenta Tomáša Garyka Masaryka – Hero. Chov koní sa tu udržal aj po 2.svetovej vojne, v dobe socializmu, kedy kone strácali svoje využitie a stávali sa len buržoáznym prebytkom.

  V roku 1942, v dôsledku ťažkých bojov počas 2.svetovej vojny, boli do žrebčína Hostouň evakuované lipicany z cisárskej jazdeckej akadémie z Hofburgu vo Viedni, Lipice, Chorvátska a z Macedónie. Spolu išlo o 15 plemenných žrebcov, 150 chovných kobýl a 200 žriebät rôzneho veku. Tu mali prečkať vojnu, v bezpečí žrebčína, kde boje neboli až také intenzívne. Avšak v roku 1945, krátko pred koncom vojny sa začalo strieľať aj v okolí Hostouňa a preto sa vedenie žrebčína rozhodlo spojiť s americkou armádou a tým zabrániť skaze drancovaním a rabovaním. Miestnemu veterinárovi Dr. Lessingovi sa podarilo spojiť s americkým plukovníkon Reedom – zanieteným milovníkom koní – ktorý bez váhania súhlasil zo záchrannou akciou. O všetkom informoval štáb generála Pattona, ktorý ihneď vydal rozkazy na zaistenie bezpečnej cesty pre transport koní. Lipicany boli rozdelené do skupín od 30 až do 80 kusov. Vysoko žrebné kobyly a kobyly zo žriebätami boli prepravované nákladnými autami. Vďaka nemeckej kapitulácii v okolí ukoristila americká armáda dostatok nákladných áut. Aby kone dostali do áut museli vyrobiť nákladné rampy a tým sa celý transport zdržal. Deň „D“ bol teda stanovený na 15.mája 1945, po podpísaní kapitulácie Nemecka. Američania zabezpečili hladký prevoz koní až za hranice, odkiaľ sa postupne kone vrátili do svojich rodísk. Asi 20 lipicanov bolo vyhlásených za vojenskú korisť a boli v roku 1947 prevezené do Ameriky.

  Po 2.svetovej vojne bol žrebčín Hostouň premenený na statok s hospodárskym zameraním. Kone sa chovali už len v žrebčíne Svržno.

  Na uctenie pamiatky tejto odvážnej záchrany lipicanov priviezol Národný žrebčín Topoľčianky toto najstaršie európske plemeno opäť na pôdu niekdajšieho žrebčína Hostouň. Mnohí pamätníci sa neubránili slzám dojatia... Koniec koncov medzi žrebčínom v Topoľčiankach a žrebčínom v Hostouni existuje historické prepojenie ešte z obdobia po prvej svetovej vojny z roku 1921. Niektoré chovné lipicanské kobyly, ktoré prišli z Kladrub do Topoľčianok ako základ stáda pochádzali práve z Hostouňa. Z pozitívnych reakcií početného publika bolo zrejmé, že história žrebčína Hostouň a celá záchranná akcia lipicanov v roku 1945 pre nich veľa znamená. Veď kto vie ako by to bolo dnes keby...

Vytlačiť   E-mail