CAI – A 1,2 Topoľčianky

Všetci, ktorí sa rozhodli v sobotu 13. septembra navštíviť dostihovú dráhu v Topoľčiankach určite neoľutovali. Konal sa tu maratón, divácky najatraktívnejšia časť záprahových pretekov. Táto súťaž bola spojená s oslavami vinobrania, takže aj „nekoniari“ si prišli na svoje. Dobré víno, burčiak z viníc žrebčína, pečený býk a iné gurmánske špeciality nenechali nikoho chladným.

Pre pretekárov z rôznych krajín to ale nebola len zábava. Prišli bojovať o medaile, poháre, každý chcel podať so svojimi štvornohými partnermi čo najlepší výkon. Za umiestnením sem cestovali z Poľska, Čiech, Maďarska, Rakúska, Nemecka a Luxemburska. Mezdi slovenskými jazdcami išlo aj o titul Majstra Slovenskej republiky.

Tieto organizačne náročné preteky sa začali už vo štvrtok veterinárnou prehliadkou. Kone museli byť stopercentne zdravé, aby mohli nastúpiť na štart. Komisári na ne dohliadali aj počas ďalších troch súťažných dní. Okrem momentálneho zdravotného stavu sa kontrolovali zubadlá, postroje, používanie biča, pretože pohodlie a zdravie koňa musia byť na prvom mieste v každej jazdeckej disciplíne.

V piatok prebehla drezúra, ktorá preverila ochotu koní spolupracovať a divákov presvedčila, že kôň môže ťahať koč aj veľmi elegantne a vyjazdiť pri tom rôzne jazdiarenske figúry. Túto čiastkovú súťaž v jednozáprahoch vyhral Bartlomiej Kwiatek (POL), ktorého kôň Lokan bol mohutný, ale súčasne sa dokázal veľmi ľahko hýbať. V dvojzáprahoch sa rozhodcom najviac pozdával Károly Hódi (HUN), ktorý zapriahal mladé, veľmi živé a jemné kone.

Kondíciu a ovládateľnosť koní otestoval v sobotu maratón. Obsahoval sedem prekážok, z toho jednu vodnú. Každá z nich bola niečím zaujímavá a všetky boli rozmiestnené na dostihovej dráhe, čiže diváci nemali problém presúvať sa od jednej k druhej. Ich autorom je dlhoročný záprahár Národného žrebčína Pavol Gašpar a prvky v prekážkach rozmiestnil poľský staviteľ Wojciech Ganowicz. Túto disciplínu si najlepšie vychutnal domáci Miroslav Matuška a v jednozáprahoch opäť B. Kwiatek. Jemu patril tiež nedeľňajší parkúr, čím zavŕšil svoj hetrik a samozrejme sa stal aj celkovým víťazom CAI jednozáprahov. Medzi dvojzáprahmi získal v parkúre najmenej trestných bodov Marek Jirgala (CZE), ktorý mal ale smolu deň predtým v maratóne, keď sa mu na bugine zlomilo koleso. Celkové poradie teda už nezamiešal. Miroslav Matúška do parkúru nastúpil ako posledný, pričom po dvoch dňoch viedol o jednu loptičku pred Jozefom Leibetsederom (AUT). Našťastie nestratil nervy a štvrté miesto v parkúre mu zaistilo celkové prvé miesto. Tým obhájil minuloročné víťazstvo.

V rámci medzinárodných pretekov prebiehali aj Majstrovstvá SR v dvojzáprahoch. Majstrom sa samozrejme stal M. Matuška, ale veľkým prekvapením majstrovstiev bol Martin Zákršmíd, dlhoročný Matuškov spolujazdec, ktorý sa stal vicemajstrom. Bol to jeho prvý štart na trojdňových záprahových pretekoch a zisk striebornej medaily potvrdil jeho výnimočný talent. Zdá sa, že Matuška si vychoval silného konkurenta, ale súčasne aj silného člena slovenského tímu. Bronz patril tiež Národnému žrebčínu zásluhou P. Gašpara, ktorý sa okrem vlastného výkonu musel sústrediť aj na prípravu pretekov.

Staronového Majstra Slovenska M. Matušku sme požiadali o rozhovor:

Ako si spokojný so svojim výkonom na CAI Topoľčianky ´08? Mohol by si zhodnotiť celú sezónu?

M.M.: Na týchto pretekoch ma moje kone skutočne prekvapili. Víkend predtým sa zúčastnili Majstrovstiev Sveta štvorzáprahov v holandskom Beesde. Bolo to vrcholné podujatie, čiže stupeň obtiažnosti bol ten najvyšší a k tomu sa pridal dlhý náročný transport. Teda koňom to dalo určite zabrať. Počas tunajších CAI však na nich vôbec nebolo badať únavu, čo ma utvrdilo v tom, že ich kondičná príprava bola správna.

Počas tohto roku som sa sústredil hlavne na preteky v štvorzáprahoch. Vyvrcholením boli spomínané Majstrovstvá Sveta, kde som sa bol vlastne „oťukať“ v konkurencií, ktorú som doteraz nepoznal. S dvojzáprahom som vycestoval na preteky dvakrát, no a toto posledné víťazstvo bolo pre mňa príjemným ukončním sezóny.

Úloha favorita na domácich pretekoch pred domácim publikom určite nie je jednoduchá, ako si sa cítil, keď už boli výsledky známe?

M.M.: Psychicky náročný bol určite posledný deň. Po dvoch dňoch som viedol a od druhého jazdca ma delili len necelé štyri trestné body (pozn. red.: jedna zhodená loptička = tri trestné body). Bol som svedkom, ako už mnohí výborní jazdci v rozhodujúcom okamihu stratili nervy a jazdu pokazili tak, že ich to odsunulo ďaleko dozadu. Mne sa to našťastie nestáva, snažím sa zachovať si „chladnú hlavu“.

No a aký som mal pocit? Ten sa nedostaví besprostredne v tom momente, človek si to uvedomuje až trošku neskôr. A potom to zase odoznie, treba sa sústrediť na ďalšie veci. Už je to minulosť – ako sa hovorí.

Tvoj dlhoročný vyvažovač a pomocník Martin Zákršmíd sa počas svojho pretekárskeho debutu stal Vicemajstrom Slovenska. Je vlastne Tvojim odchovancom. Si na neho hrdý? Nebojíš sa, že si budeš musieť hľadať iného spolujazdca?

M.M.: Samozrejme, že som na neho hrdý! Jeho výsledok ma potešil možno aj viac ako môj vlastný. Drezúru zajazdil predpisovo, v rámci možností koní. Maratón išiel tiež výborne, bol som rád, že ma poslúchol a jazdil tak, ako som mu radil. Keď som ho sledoval, tak som aj myslel, že ma prekoná. V parkúre bol trochu zbrklý, ale on na to ešte má právo. Budem veľmi rád, keď bude v tomto športe ďalej aktívne pokračovať. Myslím, že tým sa naša spolupráca neskončí, práve naopak, poteší ma, keď budeme na budúcoročných MS v Keckeméte obaja štartovať ako členovia družstva.

Predstav nám svoje kone a aké máš s nimi plány. Budeš niečo meniť?

M.M.: Tento rok som mal dva kone požičané od Paľa Gašpara, keďže do štvorzáprahu nie je také jednoduché nájsť štyri podobné kone. Tie som mu po holandských Majstrovstvách Sveta vrátil. Na rok 2010 máme odvážne plány – zúčastniť sa Svetových jazdeckých hier v Kentucky. Tam sa jazdia iba štvorzáprahy, tak dúfam, že sa mi podarí dovtedy dať dohromady ďalšiu štvorku. Jeden mladý lipicán by mi mal dorásť a ešte jedného si budem musieť pripraviť.

Teraz v stajni stojí päť lipicánov, ktoré pripravujem s pomocou Martina Zákršmída. Niektoré sú chodivé, iné nie, ale zase sa dá na nich viac spoľahnúť v maratóne, sú silnejšie a pracovitejšie. Každý má svoje plusy a mínusy, s každým treba robiť ako s individualitou a zároveň musia spolu pôsobiť ako celok. To je to, čo robí tento šport zaujímavým – aspoň pre mňa.

Hlavným rozhodcom našich pretekov bol Dr. Franz Vetter, skúsený nemecký rozhodca. Využili sme jeho prítomnosť a požiadali ho o konštruktívnu kritiku:

Môžete prosím zhodnotiť výkony pretekárov na CAI-A 1,2 v Topoľčiankach? Kde majú slovenskí jazdci najčastejšie medzery?

F.V.: Slovensko má dvoch veľmi dobrých a talentovaných vozatajov – Matúšku a Zákršmída. Jeden ďalší je na dobrej ceste – Gašpar Pavol. Čo chýba – Matúška to má – sú skúsenosti na rôznych medzinárodných pretekoch, predovšetkým v západnej Európe. Tam sa človek môže naučiť štandardu, ktorý sa vyžaduje a to zvyšuje istotu a schopnosti.

Všetci by mali ďalej pracovať na základnom výcviku koní, možno s pomocou nejakého skúseného zahraničného trénera.

U nás CAI ešte nemajú dlhú tradíciu. Ako ste boli spokojný s organizáciou týchto pretekov v Topoľčiankach? Sme dobre pripravení na Dunajsko-Alpský pohár (2010)?

F.V.: Organizácia sa už výrazne zlepšila. Kancelária pretekov a výpočtové stredisko pracujú veľmi dobre. Maratónske prekážky sú teraz vo veľmi dobrom stave, čo je zlepšenie oproti minulému roku. Rámcový program s vinobraním bol optimálny, pritiahol veľa divákov.

Na Dunajsko-Alpskom pohári by mal byť komentár viac v angličtine. Ešte by sa mala zlepšiť sanitárna infraštruktúra, to znamená toalety a sprchy pre jazdcov. Samotné zariadenie dostihovej dráhy je veľmi pekné a jedinečné.

Naše lipicány sa využívajú predovšetkým v záprahovom športe. Čo myslíte, aké sú najväčšie prednosti tohto plemena?

F.V.: Lipicány sú výnimočné vďaka ich dobrému charakteru a vôli k výkonu, čo je pre vozatajstvo veľmi dôležité. Majú dobré dispozície pre základné chody – krok a klus. Všeobecne sú to veľmi dobré záprahové kone s ľúbivým výzorom, často sa ale ich dobrá vôľa zneužíva k priskorému použitiu ešte s nedostatočným základným výcvikom. Na to je treba bezpodmienečne dávať pozor.

Obom ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov!

Výsledky:

CAI-A jednozáprahy:

1. Bartlomiej Kwiatek (POL) – Lokan – 112,21
2. Heinrich Scheiblhofer (AUT) – Romanov – 131,91
3. Jochen Gramberger (AUT) – Sacramoso Padrila XLI-26 – 141,19

CAI-A dvojzáprahy:

1. Miroslav Matúška (SVK) – Maestoso X-32, Conversano VI-35 – 145,18
2. Waldemar Kaczmarek (POL) – Thangos, Thorgal - 153,63
3. Jozef Leibetseder (AUT) – Favory Falstra XVIII-3, Olaf – 154,61

M-SR dvojzáprahy:

1. Miroslav Matúška (NŽ Topoľčianky) - Maestoso X-32, Conversano VI-35 – 145,18
2. Martin Zákršmíd (NŽ Topoľčianky) – Conversano VI-17, Maestoso XII-5 – 170,17
3. Pavol Gašpar (NŽ Topoľčianky) – Conversano VI-22, Conversano VI-37 – 170,69

View the embedded image gallery online at:
https://www.nztopolcianky.sk/informacie/clanky/794-cai-a-1-2-topolcianky#sigProIdd834ff5d74

Vytlačiť E-mail

Články

CAI – A 1,2 Topoľčianky