Génové rezervy koní v Slovenskom zemskom chove (1998-2006)

Po rozpade žrebčincov Motešice, Šamorín a Veľký Šariš bol Národný žrebčín v roku 1998 poverený vedením plemenných kníh pre zemský chov. Od tohto roku zastrešuje žrebčín plemená tradičných génových rezerv v zemskom chove: Lipican, Hucul a Shagya-arab ako aj plemeno koní Arabský plnokrvník.

Národný žrebčín je garantom plemenných kníh voči zahraničiu a súkromných chovateľov v zemskom chove zastupuje v medzinárodných organizáciách: ISG (International Shagya-araber Geselschaft) pre chovateľov Shagya-arabských koní, HIF (Hucul International Federation) pre chovateľov Huculských koní, LIF (Lipizzan Intarnational Federation) pre chovateľov Lipicana a WAHO (World Arabian Horse Organization) pre chovateľov Arabských plnokrvných koní.

Od roku 1998 vedie Národný žrebčín plemenárske záznamy, zabezpečuje registráciu narodených žriebät, komisionálne zaraďuje plemenné žrebce a kobyly do chovu, vykonáva hodnotenie potomstva a spolu s výberovou komisiou organizuje skúšky výkonnosti pre uvedené plemená v súlade s medzinárodnými a národnými pravidlami v zemskom chove na Slovensku. Riadi sa Štatútmi plemenných kníh, Slovenskou technickou normou pre plemenné kone – STN 466310 a Zákonom NR SR o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat č. 194/98 Z.z., ako aj Zákonom NR SR o ochrane zvierat č. 115/95 Z.z. Pravidelne organizuje výstavy koní, chovateľské semináre a stretnutia. Zabezpečuje bezplatnú poradenskú činnosť pre chovateľov a každých päť rokov vydáva plemenné knihy pre uvedené plemená.

Od roku 1998 chov koní na Slovensku zaznamenal vysoký rozptyl koní do súkromného sektoru, s pomerne značnou variabilitou plemien. Toto sa odrazilo aj vo zvýšenej rôznorodosti v kvalite a homogenite chovného materiálu na Slovensku. Celkové stavy koní majú neustále klesajúcu tendenciu. Je potešiteľné, že napriek nepriaznivému vývoju stavov koní na Slovensku sa počet zaregistrovaných žriebät plemien, ktorých garantom je Národný žrebčín v posledných rokoch zvyšuje. To svedčí o neustále rastúcom záujme chovateľov o tradičné plemená. V porovnaní s rokom 1950, kedy bolo na Slovensku registrovaných 200.000 koní, k 1.1.2007 evidujeme len 8.200 jedincov, čo predstavuje iba 4,1 % z roku 1950.

V období rokov 1998 – 2006 pracovníci žrebčína zaregistrovali viac ako 600 narodených žriebät v zemskom chove. Najvyššie percento predstavovali arabské žriebätá (44,2 %), pričom podiel lipicanských a huculských žriebät bol vyrovnaný (graf 1).

LIPICAN

Veľmi významnú úlohu v populácii koní chovaných na Slovensku zohráva chov lipicanského koňa. U nás patrí medzi tzv. tradičné plemená koní, čo znamená, že bol v zemskom chove veľmi rozšírený a významnou mierou sa podieľal na tvorbe úžitkových koní pre zemský chov. Lipicana zaraďujeme medzi najstaršie európske kultúrne plemená koní. Jeho chov bol datujeme od roku 1580.

Plemenná kniha na Slovensku bola založená spolu so zriadením Štátneho žrebčína v Topoľčiankach v roku 1921. Od tohto roku bolo zapísaných na území Slovenska približne 3000 čistokrvných jedincov. Vysokú popularitu lipican nadobudol po II. svetovej vojne. V historických záznamoch nachádzame mnoho lokalít na Slovensku od Košíc až po Komárno, kde pôsobili lipicanské plemenné žrebce. Obľúbené bolo kríženie s inými plemenami (arab, teplokrvné ale aj chladnokrvné plemená) podľa chovateľských oblastí. Od roku 1998 je v slovenskom zemskom chove povolená iba čistokrvná plemenitba, plemenná kniha je uzavretá bez možnosti kríženia s inými plemenami.

Momentálne pôsobí na Slovensku 13 plemenných žrebcov v klasických kmeňoch Maestoso, Favory, Pluto, Neapolitano, Conversano a Siglavy. Kmene Incitáto (vznikol v Maďarsku) a Tulipán (vznikol v bývalej Juhoslávii) nemajú na Slovensku tradíciu.

Kmeň Maestoso bol založený v roku 1779 belušom kladrubského pôvodu. Na Slovensku v súčasnosti pôsobí jeden zástupca kmeňa a to Maestoso XII (1994), vo vlastníctve Národného žrebčína Topoľčianky. Kmeň Favory bol založený v roku 1799 plavákom kladrubského pôvodu a dodnes si tento kmeň zachoval typické rysy, ako je napríklad klábonosá hlava a vysoká akcia. Na Slovensku pôsobí Favory XI Reseda (1985) vo vlastníctve Národného žrebčína Topoľčianky. Arabský žrebec Siglavy dal základ tomuto kmeňu v roku 1810. Na Slovensku pôsobí Siglavy XIII Corvetta (1994) v Národnom žrebčíne Topoľčianky, ktorý patrí skutočne ku chovateľským skvostom. Žrebec sa zúčastnil štyroch majstrovstiev sveta v dvojzáprahoch a  v roku 2006 získal v Rakúsku titul medzinárodného šampióna.

Kmeň PLUTO bol založený v roku 1765 belušom dánskeho pôvodu. Z uvedeného kmeňa pôsobia na Slovensku 2 žrebce z jednej línie (Pluto VIII Roviga) a to Pluto XII Tuja a Pluto X Timrava v zemskom chove. Ku klasickým kmeňom neodmysliteľne patrí aj CONVERSANO. Kmeň založil hnedák talianskeho pôvodu narodený v roku 1776. Na Slovensku sa momentálne nachádzajú žrebce z troch nepríbuzných línií. Dva žrebece v zemskom chove: Conversano XI Tesália a Conversano IX Coronas. Pre rozšírenie líniovej základne bol importovaný elegantný vraník Conversano XIII Toplica, ktorý by sa svojou výnimočnou farbou, exteriérovými a pohybovými  vlastnosťami mal zaradiť medzi vzácnych zástupcov tohto kmeňa.

Najpočetnejšiu kategóriu plemenných žrebcov tvoria zástupcovia kmeňa NEAPOLITANO. Zakladateľ sa narodil v roku 1790 a pochádzal z talianskej proveniencie. Na Slovensku sú zastúpené dve línie, a to línia Neapolitano VIII Saragosa - žrebcami Neapolitano XIII Rosana (1990) a Neapolitano XIV Bojana (1996). Žrebce Neapolitano XI Caprietta (1987), Neapolitano XII Mahonia (1988) a Neapolitano XV Drava (1997) reprezentujú krvnú líniu žrebca Neapolitano VII Perletta.

Populácia kobýl plemena lipican je v zemskom chove pomerne typovo a exteriérovo vyrovnaná. K 1.1.2007 bolo do zemských plemenných kníh zapísaných 76 plemenných kobýl. Z toho 70 kobýl do hlavnej plemennej knihy a 6 kobýl do pomocnej plemennej knihy. Z uvedeného počtu bolo 67,10 % kobýl narodených na Slovensku a 32,80 % predstavoval import kobýl prevažne z Maďarska a Rumunska.

Plemenné kobyly prislúchajú k uznaným rodinám, pričom najpočetnejšie sú zastúpené rodiny Deflorata (19,5 %), Presciana (13,8 %) a Afrika (13,8 %), (graf 2).

Pozitívne treba hodnotiť fakt, že za posledných päť rokov v zemskom chove absolvovalo skúšky výkonnosti 20 kobýl. Celkovo je v plemenných knihách po skúškach výkonnosti zapísaných 32 kobýl, čo predstavuje  42,10 % chovnej populácie.

Na základe podrobnej analýzy výkonnostných ukazovateľov sme zistili, že kobyly súkromných majiteľov sú podstatne nižšie hodnotené v type a pohlavnom výraze. Tak isto výrazne zaostávajú v hodnotení mechaniky pohybu. Celková priemerná známka za skúšky výkonnosti predstavuje 8,04 bodov – I. trieda.
             Základne telové miery populácie plemenných kobýl v zemskom chove predstavujú:

VKPás (výška na kohútiku pásmová) - 165,06 cm
OH (obvod hrudníka) - 191,25 cm
OZ (obvod záprastia) - 20,23 cm
VKPal (výška na kohútiku palicová) - 156,35 cm

Miery zodpovedajú požiadavkám uvedeným v štatúte plemennej knihy lipican. Od roku 2002 zaznamenávame aj nárast narodených a zaregistrovaných žriebät plemena lipican (graf 3). Z uvedeného vyplýva, že plemeno lipican má budúcnosť na Slovensku a našlo si cestu aj k chovateľov v zemskom chove.

 

SHAGYA ARAB

 

Kmeň Shagya je najrozšírenejší a najznámejší kmeň arabského koňa a má svoj pôvod v maďarskom žrebčíne Bábolna. Tam bol privezený originálny arabský plnokrvný žrebec Shagya, uliahnutý v roku 1830 a zakúpený v roku 1836 v Sýrii. Pochádzal z kmeňa Kohejl-Siglavi a kúpil ho plukovník Herbert od Beduínov z kmeňa Bani Saher za 1800 zlatých. Bol to 159 cm vysoký medový beluš, ktorý pôsobil v Bábolne do roku 1842. Zostalo po ňom  5 synov, ktorí všetci pôsobili ako pepiniéri v žrebčínoch Bábolna a Mezöhegyes. Najlepšie sa uplatnil žrebec Shagya IV uliahnutý v roku 1841 z matky Siglavy 1. Od tohto žrebca sa odvodzujú rodokmene všetkých našich žijúcich shagya arabských koní.

Sahagya arabské kone vynikajú veľkou výkonnosťou, vytrvalosťou, dostatočnou mohutnosťou, ušľachtilosťou, harmonickou stavbou tela. Predstavujú u nás najlepšie vyjadrený typ čistokrvných arabov.

Plemenná kniha sa vedie na Slovensku od založenia žrebčína v roku 1921 v Topoľčiankach. Od roku 1921 do roku 2006 bolo na Slovensku zapísaných do plemenných kníh 3400 čistokrvných jedincov. Arabské kone predstavujú vôbec najpočetnejšiu skupinu koní génových rezerv Slovenskej republiky.

Na Slovensku sa nachádza momentálne 17 plemenných žrebcov z klasických kmeňov: Shagya, Koheilan, Siglavy Bagdady, Gazal, Kemír, Mersuch a Tobrok.

Kmeň Shagya (1830) reprezentujú tri plemenné žrebce z línie Shagya VIII (založenej v Bábolne, v roku 1869). Žrebce Shagya XXIV (1984) a Shagya XXV (1991) sú vo vlastníctve Národného žrebčína Topoľčianky a žrebec Shagya XXVIII (1986) vo vlastníctve pána Páldiho.

Kmeň Koheilan bol založený arabským plnokrvným žrebcom Koheilan Adjuze narodeným v roku 1876. Tento kmeň reprezentuje na Slovenku jedna línia – Koheilan VIII z Bábolny. Zastúpená je žrebcami Koheilan VI (1989), Európsky šampión zo Salzburgu z roku 1993, vo vlastníctve NŽ Topoľčianky a žrebce Koheilan VIII (1987), Koheilan IX (1985) a Koheilan XI (1985) vo vlastníctve súkromných majiteľov.

Kmene GAZAL (línia Gazlan, 1840) sú zastúpené žrebcami Gazal V (1999) a Dahoman XI (1994) (línia Dahoman, 1846) , ktoré pôsobia v Topoľčiankach.

Najpočetnejším kmeňom, zastúpeným jednou líniou, je Siglavy Bagdady (línia Siglavy Bagdady V, 1939 Bábolna). Na Slovensku pôsobí šesť plemenných žrebcov Siglavy Bagdady IV (1991), Siglavy Bagdady V (1991), Siglavy Bagdady VI (1992), Siglavy Bagdady VII (1997), Siglavy Bagdady VIII (1996) a  novozaradený  žrebec Siglavy Bagdady IX (1995).

Ku klasickým kmeňom pribudli žrebce Mersuch I (1982) z línie Mersuch, založenej v roku 1898 v Bábolne a žrebec Tobrok II (2002) z línie Gamil El Kebír, založenej v roku 1873.

Aj populácia plemenných kobýl je početná. K 1.1.2007 bolo v zemských plemenných knihách zapísaných 120 kobýl, z toho 100 kobýl v hlavnej plemennej knihe a 20 kobýl v pomocnej plemennej knihe. Import plemenných kobýl predstavoval 15 %. Kobyly boli dovezené z Maďarska a Rumunska. V budúcnosti bude potrebné zaoberať sa testáciou populácie chovných kobýl v zemskom chove prostredníctvom skúšok výkonnosti, ktoré absentujú, ale z chovateľského hľadiska majú nenahraditeľnú hodnotu.

Na Slovensku je zaevidovaných 20 uznaných rodín, ktoré pochádzajú predovšetkým z bývalých rakúsko-uhorských žrebčínov.

Počty narodených žriebät sa pohybujú od 10 do 42 kusov a majú v jednotlivých ročníkoch sínusoidný charakter. Množstvo pripúšťaných kobýl závisí predovšetkým od ponuky a dopytu odberateľov.

ARABSKÝ PLNOKRVNÍK

Arabský plnokrvník má svoj pôvod v orientálnom koňovi s krátkou lebkou, ktorého prapredkom bol tarpan. Kolískou orientálneho koňa je rovina Strednej Ázie, kedysi obývaná bojovnými národmi Ázijcov, ktorí udomácnili jeho predkov. Na rozšírenie a skvalitnenie chovu mal najvýznamnejší vplyv v 7. storočí Mohamed. Za výkvet a základ arabského koňa sa považuje päť prorokových kobýl: Abaiylah, Saglawiah, Kuhailah, Hamdaniylah a Hadbach. Stali sa zakladateľkami najvýznačnejších rodín: U-Bai-Jan (Abbyah, Obajan, Ubaiia), Ham-Da-Ne (Hamdanyia, Hamdani), Ku-Hai-Lan (Kuhajlah, Kohejlan, Kohejla, Kohaila), Sak-La-We (Saglawiah, Siglavi, Saklaví) Han-Ban (Hadbach, Hadban). K uvedeným piatim zakladateľkám rodín sa svojím významom radí ďalších päť kobýl, po žrebcovi patriacemu Mohamedovmu priateľovi: Jilfah, Shuwaymah, Dohmat, Umm Urkub, Mu-Nikiyah. Z týchto desiatich kobýl vzniklo v nasledujúcom období asi 15 arabských variant pozostávajúcich približne zo 100 rodín. Zakladateľky arabského koňa súhrnne nazývali Al-Khamsa a Khamsa ar Rasul.

História arabského plnokrvníka na území Slovenska sa začala písať v roku 1973, kedy boli do Národného žrebčína importované arabské plnokrvné kone z Egypta. Posledná plemenná kniha bola vydaná v roku 1994 a bola tvorená len populáciou koní Národného žrebčína Topoľčianky. Postupne sa však chov rozšíril aj v súkromnom sektore. Dnes je v zemskej plemennej knihe evidovaných 40 plemenných kobýl. Import predstavuje 25 %. Len nepatrná časť chovnej populácie je zaradená intenzívne v plemenitbe, o čom svedčí aj ročný - priemerný počet zaregistrovaných žriebät 10 kusov.  Na Slovensku pôsobí 12 plemenných žrebcov, z toho 7 žrebcov zo slovenského chovu.

HUCUL

Oficiálna história chovu huculského plemena sa začala písať v roku 1856, kedy bol založený žrebčín Lučina, ako súčasť významného rakúsko-uhorského žrebčína Radovec (Radautz). Základné stádo tvorili kobyly nakúpené v Sedmohradsku a žrebce priradené z vojenského depozitu (Bajdos, Subry). Zaujímavosťou je, že organizovaný základ chovu bol postavený nie na kobylách huculských roľníkov, ale koní nakúpených v zemskom chove na druhej strane Karpát. O 12 rokov žrebčín zanikol, a spätne bol obnovený v roku 1877. Stádo bolo postupne doplňované a zušľachťované, s cieľom zjednotenia typu. K tomu prispel aj nákup žrebcov Hroby a Goral, ku ktorému došlo na prelome storočí. Kolískou organizovaného chovu huculského koňa na Slovensku je štátny žrebčín Topoľčianky od roku 1921. Topoľčiansky chov nadviazal úspešne na tradíciu lučinského chovu, pretože žrebčín prevzal časť stáda z Waldhofu.

Od roku 1998 vedie plemenné knihy jediného autochtónneho plemena pre zemský chov Národný žrebčín Topoľčianky. Práve populácia huculského plemena zaznamenala v posledných rokoch enormný nárast a zvýšenú popularitu. Chovatelia si zrejme uvedomili, že práve aklimatizované, tradičné a prechované plemená majú na Slovensku budúcnosť.

V súčasnosti evidujeme na Slovensku 16 plemenných žrebcov z klasických kmeňov Hroby, Gurgul, Goral, Oušor a Prislop. Najvyšší podiel plemenníkov predstavuje kmeň HROBY (37,50 %), graf 5.

Kmeň HROBY bol založený v roku 1895 v Lučine. Na Slovensku ho reprezentuje šesť plemenných žrebcov z dvoch línií. Plemenné žrebce: Hroby VIII (1988), Hroby XII (1988) z Národného žrebčína a štyri žrebce vo vlastníctve súkromných chovateľov Hroby X Urpín (1992), Hroby XIII (1998), Hroby XIV (2000), Hroby XV (2002).

Kmeň Gurgul je veľmi významným kmeň v populácii hucula, pretože bol založený na Slovensku v Snine, žrebcom narodeným v roku 1924. V Národnom žrebčíne Topoľčianky je zastúpená línia 290 Gurgul 3 (Muráň) dvomi žrebcami: Gurgul  X (1989) a Gurgul VIII (1989), ktorý momentálne pôsobí v SCHK Dobšiná na Muráni.

Kmeň GORAL bol založený v roku 1899. Na Slovensku ho reprezentuje jedna línia a to Goral I (1907, Lučina). V Národnom žrebčíne pôsobia 2 žrebce: Goral XV (1991), vícešampión I. Medzinárodného huculského šampionátu a Goral XVII (1995), importovaný z Rumunska. V zemskom chove je línia zastúpená žrebcami Goral XVI (1989) a Goral XVIII (2001).

K vzácnym kmeňom patrí Oušor. Ten bol založený v roku 1929. Vôbec prvým Oušorom pôsobiacim na našom území bol rumunský plemenník Oušor 5, narodený v roku 1944 v Lučine. Z tejto vetvy pôsobí v Národnom žrebčíne plemenník Oušor III (1984). Línia Oušor II, pochádzajúca taktiež zo žrebčína Lučina. V Národnom žrebčíne je zastúpená importovaným rumunským plemenníkom Oušor V (1995).

Zaujímavú históriu z hľadiska genealogickej výstavby má kmeň PRISLOP. V podstate sa jedná o pokračovateľa vetvy GORAL. Kmeň Prislop bol založený v roku 1932 v Lučine. V súčasnosti pôsobia z línie Prislop IX na Slovensku dva žrebce. Prislop (1995) narodený v Lučine a importovaný do Národného žrebčína a Prislop I (2000), novozaredený plemenník vo vlastníctve Gondu Milana, importovaný z Českej republiky. Zaujímavosťou pre chovateľov je, že topoľčiansky pepinier Prislop má „čisto“ rumunský pôvod, Príslop I vznikol kombináciou rumunských a poľských predkov.

Od roku 1998 bolo do zemských plemenných kníh zapísaných 90 kobýl. Do hlavnej plemennej knihy bolo zapísaných 58 kobýl, do pomocnej plemennej knihy 21 kobýl a do 1. pomocnej plemennej knihy 5 kobýl.

Pomerne dostatočne sú zastúpené aj rodiny huculských kobýl. Z dvanástich rodín sú najpočetnejšie v chovnej populácii reprezentované pôvodné rodiny - slovenské: Agla a Gelnica (graf 6).

Dôležité je, že konzervatizmus Národného žrebčína v zastúpení farieb u chovných kobýl za začína odrkadlovať aj v zemskom chove. V minulosti takmer 50 %-né zastúpenie farby ryšiak  je v úzadí a dnes predstavuje len 16,67 %, pričom prevládajú tradičné farby ako hnedák a plavák (graf 7).

Priaznivá je aj veková štruktúra stáda kobýl. Približne 53 % populácie je v „produkčnom veku“ od 5 -14 rokov. Základné telové miery populácie chovných kobýl zodpovedajú plemennému štandardu podľa Štatútu plemennej knihy HUCUL.

VKPás (výška na kohútiku pásmová) - 146,76 cm
OH (obvod hrudníka) - 179,40 cm
OZ (obvod záprastia) - 20,21 cm
VKPal (výška na kohútiku palicová) - 136,70 cm

Začiatkom 90-tich rokov sa stavy registrovaných huculských žriebät pohybovali od 20 do 30 kusov (graf 8). Postupne však zaznamenávame stagnáciu v počte narodených žriebät. K „oživeniu“ chovu dochádza po roku 2005, kedy stavy narodených žriebät začali stúpať. Historické číslo predstavuje počet 32 zaregistrovaných huculských žriebät v roku 2006.

V 90-tich rokoch bol všeobecne prognózovaný pokles stavov koní. Krízové scenáre poukazovali prevažne na zánik tradičných plemien v slovenskom zemskom chove. Situácia sa však zmenila. V posledných 5-tich rokoch zaznamenávame nárast počtu zaregistrovaných žriebät a kobýl zapísaných do plemenných kníh. Stúpa chovateľská disciplína a záujem chovateľov prezentovať produkty svojej chovateľskej práce na národných a medzinárodných výstavách. Slovenský chovateľ, dodržovaním prísnych šľachtiteľských a selekčných opatrení, sa stáva konkurencieschopným subjektom voči zahraničiu. Popri dodržaní ochrany vzácnych genetických zdrojov krajiny sa zvyšuje nielen kredit zemského chovu, ale predovšetkým kredit chovu koní na Slovensku. A to je aj cieľom zastrešujúcej organizácie – Národného žrebčína Topoľčianky.

 

Autori:    Ing. Michal Horný, PhD.
              Ing. Emil Kovalčík, PhD.

 


Vytlačiť   E-mail