Voltíž v Topoľčiankach – alebo keď je v historickej hale žrebčína rušno a veselo

Voltíž v Topoľčiankach – alebo keď je v historickej hale žrebčína rušno a veseloVoltíž pomáha jazdeckému športu budovať základňu jazdcov už od útleho veku. V deťoch sa buduje vzťah k zvieraťu a tímové správanie. Rozvíjajú sa pohybové danosti a kontakt malého dieťaťa s veľkým zvieraťom pomáha budovať sebavedomie. Pre tieto fakty je voltíž neodmysliteľnou súčasťou Národného žrebčína v Topoľčiankach. Mnohí „na voltíži odchovaní“ cvičenci sa neskôr stali zamestnancami  a reprezentantmi NŽ Topoľčianky.

Priekopníkom v Topoľčiankach bol Tibor Chudý – lonžér arabského žrebca Wataniho. Cvičenci však vtedy ešte necvičili súťažne, ale len exhibične na vystúpeniach. Po ňom zobral lonžovanie do rúk na chvíľu Ján Vaculík, Monika Klimešová a po nej Alena Matúšková.
Od roku 1993 začal v Topoľčiankach fungovať voltížny oddiel a cvičenci začali športovať súťažne. Zo začiatku sa cvičilo na lipicanských kobylách Gaeta a Róma. V roku 1994 sa v Topoľčiankach uskutočnili prvé voltížne preteky. Do voltížneho družstva pribudli teplokrvné kone Kalimero a Carmen. Carmen – kobyla plemena furioso sa stala viac krát koňom roka vo svojej disciplíne a na svojom chrbte priviedla na majstrovstvách Slovenska viacerých reprezentantov k medailám.

Od roku 1997 sa cvičenci z Topoľčianok zúčastňujú majstrovstiev Sveta a Európy.  Posledné razy to už bolo pod vedením Borisa Kodaka, ktorý v Topoľčiankach trénuje od roku 2004. Bližšie Vám ho predstavíme v nasledujúcom rozhovore:

V septembri uplynulo 5  rokov,  čo pôsobíš v NŽ Topoľčianky ako tréner voltíže. Môžeš nám povedať ako si sa dostal k tejto práci?
 Pred piatimi rokmi som sa dopočul, že v Topoľčiankach hľadajú trénera voltíže. Tak som sa skontaktoval s riaditeľom Michalom Horným a prechádzal som výberovým konaním. Po dokladovaní všetkých papierov ma vybral na pozíciu –  tréner voltíže v Topoľčiankach. 

Voltížne tréningy mávate štyrikrát do týždňa. Ako prebiehajú pod tvojim vedením?
Áno, tréningy sú pondelok, streda, piatok a sobota. Deti to zvládajú aj keď niekedy nevládzu, ale snažia sa. Veď tréningami sa posúvajú dopredu. Každý tréner je iný, má svoje ciele a tréningové plány. Tie mám aj ja! Na tréningu sa pracujete s koňmi, ktoré vážia 600 -700 kg. Takže ja na tréningu vyžadujem disciplínu, poriadok a bezpečnosť.

Koľko detí je momentálne v klube? A sú medzi nimi aj talenty?
Momentálne voltížny klub navštevuje 15 detí. Veľa detí sa voltížnemu jazdeniu chce venovať, no nedovolí mu to rodič – bojí sa zranenia, veľkého zvieraťa, a podobne. Talent ? No to je ťažká otázka. Všetky deti sú svojím spôsobom talenty, aj keď talent sa ukáže časom po niekoľkých rokoch tvrdej práce na tréningu.

Ale predsa - mená Tomáš Malý, Ivana Kozolková, Michaela Nemcová. Sú to mená s ktorými si reprezentoval NŽ Topoľčianky vo svete ako napr. ME –MS Brno 2008,  ME Švédsko 2009.
Miška Nemcová skončila svoju kariéru po Švédsku 2009, kvôli zdravotným problémom. Ivana Kozolková tiež skončila po M-SR Košice 2009, čo je veľká škoda, pretože to je tiež talent. A Tomáš Malý? To je talent, ktorý som objavil  pred piatimi rokmi  na základnej škole v Topoľčiankach. Musím povedať, že fungujeme tak povediac spolu päť rokov od začiatku môjho pôsobenia v Topoľčiankach. Tomáš má veľký pohybový talent a to môže veľmi dobre využiť na veľkých šampionátoch.

Tak nám o Tomášovi prezraď niečo bližšie. Ako sa ti s ním trénuje?
No ako som už spomenul, je veľké „eso“ medzi našimi cvičencami. Veľmi som si ho v poslednej dobe obľúbil, asi preto, že je v klube jediný chlapec. Trénuje sa mi s ním celkom dobre, až na niektoré tréningy, kedy sa nevieme zhodnúť na veciach, ako je napríklad hudba, zostava akú bude cvičiť a choreografia. Ja ho vidím veľa krát v niečom úplne inom ako on seba. Má iný štýl hudby a v tom nám niekedy viaznu tréningy. Ale tréner by mal dieťa nasmerovať tou dobrou cestou a o to sa aj snažím, hoci zároveň mu nechcem celkom vnucovať svoj názor. Ale čas ukáže výsledok tréningov.

Spomenul si, že v klube je 15 detí. Je medzi nimi ešte niekto, komu predpovedáš veľkú budúcnosť?
Je tam veľa šikovných detí, spomeniem napríklad  Nicol Švajčíkovú, Sofiu Holečkovú a Denisu Dankovú, ale tieto dievčatá sa musia ešte vypretekať a veľa trénovať. A ktorá bude z týchto dievčat úspešná, to ukáže čas a tréningy.

15 detí - každé je iné. Ako sa to dá zvládnuť?      
Áno, každé dieťa je iné a každé má to svoje „ego“. Niekedy je na tréningoch veselo, niekedy aj plač. A ako to zvládam? Veľa krát mi pomáha moja rodina, prax a predovšetkým samé deti. Deti sú úprimnejšie ako dospelí. Časom mi na tréningoch každé ukáže, čo je v ňom a na základe toho sa ho potom snažím odhadnúť.

Skončila sa voltížna sezóna 2009. Ako ju hodnotíš?        
Voltížnu sezónu 2009 hodnotím pozitívne. Najväčšie úspechy boli na  nominačných pretekoch v Stadl- Paure v Rakúsku s Tomášom Malým a Pavlínou Losovou a v Šali na Slovensku  zase s Tomášom Malým, Pavlínou Losovou, Ivanou Kozolkovou a Michaelou Nemcovou. Na týchto pretekoch sme sa nominovali na ME do Švédska. Veľmi sme sa tam tešili a pripravovali. Celá letná príprava však bola zrazu preč, keď sa nám na šampionáte zranil kôň. Radosť vystriedal plač. No, ale šport je aj takýto a hlavne ten jazdecký, kde úspech závisí nielen od Vašeho zdravia, ale aj od zdravia koňa. Musím spomenúť aj domáce preteky na Slovensku, kde sa nám dobre darilo a sezónu sme uzavreli titulmi majster v kategórii jednotlivec - juniorka Ivana Kozolková,  3 miesto v kategórii jednotlivec - junior Tomáš Malý  a majster v kategórii dvojica - Ivana Kozolková a Tomáš Malý a 3 miesto v kategórii detí - Nicol Švajčíková.

Za rok 2009 musím poďakovať predovšetkým deťom za ich snahu na tréningoch a pretekoch, pretože to robia s tým, že ich to baví a je to vidieť na ich výkonoch.

A čo voltížna  sezóna 2010 ?
Teraz od novembra sme začali zimnú prípravu až do apríla budúceho roka. V tréningu máme tri kone – Fantagíru, skúsenú kobylku na medzinárodnej úrovni, Chiaru, ktorá budúcu sezónu začne pretekať aj medzinárodne a Rolanda ktorý súťaží zatiaľ len národne. V Národnom žrebčíne máme v zime vďakabohu vytvorené skvelé podmienky v útulnej hale. Uvedomujem si, že takéto šťastie v mnohých kluboch nemajú. Preto cítim zodpovednosť za čo najlepšiu prípravu cvičencov – podmienky sú skvelé a ostatné už záleží hlavne na mojej trénerskej práci a schopnosti deti motivovať. V roku 2010 nás čaká plno pretekov, či zahraničných, alebo domácich na Slovensku.  Sezóna 2010 sa bude niesť v znamení Svetových jazdeckých hier v Kentucky a Majstrovstiev Európy juniorov.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme mnoho úspechov a trpezlivosti s deťmi.
Autor foto: Pavol Čepček
Vytlačiť   E-mail