Kolíska Rumunských lipicánov

Kolíska Rumunských lipicánov  V dňoch 24.-26. apríla sa v rumunskom Brašove konalo zasadnutie medzinárodnej organizácie L.I.F. (Lipzzan International Federation), ktorej členom je aj Národný žrebčín Topoľčianky. Slovensko zastupovali riaditeľ Národného žrebčína Michal Horný a vedúci plemennej knihy Emil Kovalčík.

   Hostiteľská krajina Rumunsko pripravila stretnutie chovateľov v novovybudovanej vysokohorskej turistickej lokalite Transilvánie v Piane. V piatok podvečer sa konalo zasadnutie chovateľskej komisie. Zaujímavá bola prednáška prof. Solknera (Veterinárna univerzita Viedeň) o genetickej determinácii a výskyte melanómov a muších belúšov v populácii lipicana v európskych štátnych chovoch. Prerokovali sa aj otázky vedenia centrálneho registra lipicanských koní, podmienky zápisu koní v súlade s pravidlami L.I.F. Pozitívna bola správa o topoľčianskom plemennom žrebcovi Maestoso X Mahónia, ktorého potomstvo je v celej Európe hodnotené na vysokej úrovni.
   Prof. Zoltán Egri informoval chovateľské grémium o potrebnej kontrole pôvodov, z hľadiska rodín u lipicanských kobýl pochádzajúcich zo žrebčína Karadžordževo. Dôležité boli aj informácie o budúcich chovateľských prehliadkach, šampionátoch a pripravovaných medzinárodných výstavách koní. Michal Horný predniesol správu o systéme testácie lipicanov v Národnom žrebčíne od skúšok výkonnosti, až po vrcholový – záprahový šport. Informoval o drezúrnom pohári MERCEDES CUP, ktorého sa zúčastňujú lipicany zo Slovenska a chovu NŽ Topoľčianky, pričom súťaže sú otvorené aj pre zahraničných jazdcov a kone.
   Prezident L.I.F. Karl Reiter apeloval na prezentáciu lipicanov v širokom meradle, ako na plemeno chované už viac ako 400-rokov, ktoré si za uvedené obdobie získalo typické vlastnosti, ako tvrdosť, odolnosť, nenáročnosť, učenlivosť a pozitívny vzťah spolupráce s človekom.
   V sobotu sa konala členská schôdza na ktorej bol zvolený nový generálny sekretár L.I.F. Christian Manz (Rakúsko).
   Organizátori si pre svojich hostí pripravili bohatý program. Hlavným bodom však bola avizovaná návšteva rumunského legendárneho žrebčína FOGARAŠ – Sambata de Jos. Vo svete je však žrebčín známy pomenovaním Fogaraš.
   Sambata de Jos je malá dedinka nachádzajúca sa v lokalite kraja FOGARAŠ. Chránená je  silným masívom Karpatskej vrchoviny a zalesnenými kopcami Južnej Transilvánie. Tu sa od roku 1874 chová cisárske plemeno koní LIPICAN. Základ tvorilo stádo lipicanov dovezených zo žrebčína Mezöhegyeš. Neskôr bolo doplnené kobylami a žrebcami zo žrebčína Píber a priamo z Lipice. V tom období boli vo Fogaraši zastúpení všetci príslušníci originálnych lipicanských línií a dokonca aj príslušníci línií Incitáto a Tulipan. 
   Žrebčín bol založený šľachtickou rodinou Brukental pre potreby šľachtického sídla. Vybudovaný bol na rozlohe 3000 ha a jeho súčasťou bol aj zámok BRUKENTAL postavený v rokoch 1750 -1760. Mal 36 izieb, pevné základy, pivnice, prízemie, poschodie a podkrovie. Zámok mal vybudovanú kanalizáciu, pece a prepychové štýlové zariadenie. Na oboch koncových stranách mal silné komíny, ktoré vykurovali hrubé stredové múry. Dodnes sú zachované vstupné schody do zámku, vyrobené z jedného kusu kameňa. Súčasťou historického komplexu boli aj administratívne budovy žrebčína, ktoré sa bohužiaľ dodnes nezachovali.
   Prvá svetová vojna prerušila kontinuitu chovu lipicana vo Fogaraši. Po jej vypuknutí bolo stádo a plemenný materiál evakuovaný do žrebčína Bábolna (Maďarsko). Tu sa chov lipicana rozmohol predovšetkým po prvej svetovej vojne. Chov koní vo Fogaraši sa prispôsobil podmienkam doby – produkovať armádne teplokrvné kone pre potreby habsburskej monarchie.
   Až 18. októbra 1920 sa vrátilo do  Rumunska lipicanské stádo z konkurznej podstaty bývalého obrovského žrebčína monarchie RADOVCA. V tom čase základ chovu tvorilo 22 kusov lipicanských koní, doplnených zo súkromných chovov. Ako plemenníky pôsobili žrebce z kmeňov Conversano (154 Conversano XIII, 1910), Maestoso (148 Maestoso XVIII, 1911), Favory (178 Favory XVII, 1915), Tulipán (129 Tulipán II, 1919) a Neapolitano (883 Neapolitano XIV, 1909). Absentovali kmene Siglavy - Capriola a Pluto. Tie boli neskôr doplnené nákupom žrebcov z Radovca a v roku 1943 zakúpil žrebčín líniu Siglavy – Capriola zo Slovenska.
   Druhá svetová vojna priniesla žrebčínu značné straty. K ním sa pridružili rôzne ochorenia (anémia), infekcie a základné stádo v 50-tich rokoch predstavovalo len 87 plemenných kobýl a 11 plemenných žrebcov.
   Napriek nepriaznivým povojnovým časom a časom, ktoré ani v Rumunsku chovu koní nepriali, sa žrebčín udržal dodnes. Stajne sú vynovené, kone vo vynikajúcej kondícii a súčasný stav predstavuje 306 koní. Z toho 11 plemenných žrebcov z línií Conversano, Favory, Maestoso, Neapolitano, Pluto, Siglavy Capriola, Tulipan a 132 plemenných kobýl, ktoré prináležia k 14 lipicanským rodinám, prevažne založeným v Rumunsku.
   Cieľom žrebčína je produkovať stredne vysokého lipicana s priemernou výškou na kohútiku 157 cm, inteligentného, pri zachovaní pôvodného typu, vo farbe  beluš, hnedák a vraník. Zastúpenie belušov v základnom stáde prestavuje 95 %, hnedák a vraník je zastúpený 5-timi percentami. Kone sa pripravujú v záprahu aj pod sedlom.
   Žrebčín pripravil sprievodný chovateľský program. Predvedené boli plemenné žrebce a ich potomstvo. Nechýbala štvorylka ani záprahové ukážky. Predstavenie snímala štátna televízia a množstvo novinárov. Súčasťou programu bola prehliadka chovných objektov, základného stáda a múzea chovu koní Fogaraš.
   Zdá sa, že donedávna zaznávané Rumunsko sa môže popýšiť vyrovnaným chovným materiálom a môže sa stať aj zásobárňou nepríbuzného chovného materiálu. Úroveň chovu, s akou sme sa mali možnosť zoznámiť, bola skutočne ohromujúca. Niet sa čomu čudovať. V Rumunsku dnes pôsobí až neuveriteľných 16 štátnych žrebčínov s plnou podporou štátu. Nezaostáva však ani zemský chov. V nedeľu pripravil Rumunský zväz chovateľov výstavu plemenných žrebov. Celkovo bolo predvedených a verejne hodnotených viac ako 50 plemenných žrebcov veľmi dobrej kvality zaradených v chove a v ďalšej športovej testácii v záprahovom športe.
   Záverom možno konštatovať, že Rumunsko si nastolilo cestu kvality. Svojou históriu naďalej patrí ku krajinám bývalej monarchie, kde chov lipicana predstavoval riadený systém s prísnou selekciou nie iba za účelom zvyšovania početnosti populácie, ale predovšetkým kvality s cieľom vyšľachtiť koňa hodného nielen pre panovnícky dvor.

Autori:
Michal Horný, Emil Kovalčík, Veronika Lomnická

View the embedded image gallery online at:
https://nztopolcianky.sk/informacie/clanky/218-koliska-rumunskych-lipicanov#sigProIdef6ab17f69

Vytlačiť   E-mail