Deň otvorených dverí v Národnom žrebčíne Topoľčianky

Deň otvorených dverí v Národnom žrebčíne Topoľčianky

1.máj sa už tradične spája s Dňom otvorených dverí, ktorý je nesmierne populárny medzi širokou verejnosťou.  Tento rok to bol už XXIV. ročník privítania novej chovateľskej, športovej a turistickej sezóny. Okrem Národného žrebčína sa na dianí podieľali aj Chateau Topoľčianky, Zámok Topoľčianky, Obec Topoľčianky a Park Topoľčianky. Príjemné takmer až letné počasie prilákalo viac ako 15 000 návštevníkov.

Okrem historickej jazdiarne Národného žrebčína bola pre verejnosť otvorená aj hipologická expozícia v Topoľčiankach. Návštevníci si mohli prezrieť viac ako 3000 artefaktov dokumentujúcich dianie v žrebčíne, kočiarovňu so zbierkou historických kočov a rôzny ch vzácnych postrojov a tiež expozíciu venovanú Majstrovstvám sveta dvojzáprahov, ktoré sa v roku 2013 konali práve v Topoľčiankach.  Spoločnosť Mercedes-Benz Slovakia s.r.o. vystavila aj tento rok svoje najnovšie modely v areáli Národného žrebčína. O dobrú náladu sa v priestoroch jazdiarne postarala hudobná formácia Q-TY zo Zlatých Moraviec. Súčasťou bolo množstvo zaujímavých stánkov domácich remeselníkov, ktorí prezentovali svoje ručne vyrobené výrobky z rôznych oblastí. Nechýbali ani kolotoče a rôzne iné atrakcie pre tých najmenších. Novinkou bola vlastná predajňa Salaša Žikava, ktorý patrí pod Národný žrebčín Topoľčianky. Návštevníci si mohli zakúpiť tradičný slovenský syr z ovčieho a kravského mlieka a iné čerstvé ručne vyrábané mliečne výrobky.

Deň otvorených dverí sa pre návštevníkov začal o deviatej hodine. Otvorený bol celý areál jazdiarne, takže záujemcovia si mohli prehliadnuť stajne, v ktorých našli všetkých päť plemien koní chovaných v Národnom žrebčíne – lipican, huculský kôň, shagya-arab, arabský plnokrvník a slovenský teplokrvník. V priebehu doobedia prebiehali v hlavnej aréne verejné tréningy jednotlivých športových oddelení. Návštevníci tak mohli sledovať spôsob práce s parkúrovými, drezúrnymi či voltížnymi koňmi. V rámci sprievodného programu sa tiež predstavili študenti kynologického odboru Strednej spojenej školy v Ivanke pri Dunaji, ktorí predviedli poslušnosť a spôsob výcviku svojich psích zverencov.

Najväčším lákadlom pre návštevníkov počas Dňa otvorených dverí je jednoznačne samotný galaprogram, v ktorom Národný žrebčín a jeho hostia prezentujú vlastnú chovateľskú i športovú prácu. Svojou prítomnosťou poctilo podujatie mnoho vzácnych hostí.  V rámci otváracieho príhovoru privítal riaditeľ Národného žrebčína Ing. Michal Horný, PhD. exprezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča, generálnu tajomníčku služobného úradu MPRV SR JUDr. Kristínu Vavríkovú a generálnu riaditeľku sekcie poľnohospodárstva Ing. Janu Vargovú, PhD.

O príjemnú atmosféru sa postarali roztlieskavačky HK Slovan Bratislava. Po tomto úvode nasledoval biely balet v podaní ôsmych jazdcov Národného žrebčína a ich ôsmych žrebcov plemena lipican, ktorí predviedli krásu klasického jazdenia v zaujímavej choreografii štvorylky.

Kôň je od nepamäti súčasťou ľudstva. V minulosti bol nenahraditeľný v doprave, poľnohospodárstve, ale aj vo vojenských ťaženiach. Bol svedkom osláv zrodu človeka a často ho sprevádzal aj na  jeho poslednej ceste. V rámci kontrastu využitia plemena lipican v minulosti a v súčasnosti  boli divákom predstavené dva záprahy. Prvý dvojzáprah nás preniesol do obdobia Rakúsko-uhorskej monarchie a vlády rodu Habsburgovcov. Priviezol cisára Františka Jozefa I. s jeho manželkou bavorskou princeznou Alžbetou, známou ako Sissi. Druhý štvorzáprah lipicanov ťahal originálny koč prvého prezidenta ČSR Tomáša Garrigue Masaryka, v ktorom Topoľčianky pravidelne navštevoval. Bol to práve T. G. Masaryk, ktorý začal tradíciu, že každý prezident našej krajiny navštívil Topoľčianky. Sprievod historických záprahov uzatvorili dvaja jazdci, ktorí prezentovali súčasné využitie lipicana, a to predovšetkým v klasickom jazdení a v športe.

Pod vedením lonžéra Borisa Kodaka sa predstavilo voltížne oddelenie v náročných cvikoch v cvale, v kategórii jednotlivci, dvojica aj skupina. Následne do arény vošli dva ušľachtilé žrebce plemena Arabský plnokrvník vedené na ruke dvoma beduínmi. Pôvod tohto koňa siaha do ďalekej Arábie, za svoj rozvoj a rozšírenie vďačí prorokovi Mohamedovi v VII. storočí. V Európe došlo k rozšíreniu týchto plemien importami za účelom zľahčenia domácich ťažkých plemien pre vojenské účely.

Václav Macek a Peter Vančo predviedli zrkadlové jazdenie vo dvojici, tzv. pas de deux, Václav Macek na bielom žrebcovi Siglavy XIII-14 a Peter Vančo na vranom lipicanskom žrebcovi Conversano XIII-47.

K významným kultúrnym plemenám Slovenskej republiky patrí aj huculský koň, jediné autochtónne plemeno Slovenska. Kontrast využitia v minulosti a v súčasnosti odprezentovali jazdci Bálint Bíro, David Kintšer a v záprahu Pavol Kemencei v dobových uniformách. Krátka ukážka s nosným sedlom  určeným na prevoz ťažkých nákladov cez horský terén  a tiež jednozáprah huculskej kobylky ťahajúcej tzv. karetu na prevoz zásob alebo iného materiálu našli veľké uplatnenie počas druhej svetovej vojny, kedy boje často prebiehali vysoko v horách.  

Michaela Horná a jej mimoriadne talentovaný žrebec plemena slovenský teplokrvník Forever  zajazdili voľnú zostavu na hudbu  na úrovni „T“. Stanislav Chrappa a Neapolitano XII-18 predviedli prácu na dlhej oprati. Klasická topoľčianska škola pod vedením Václava Maceka prezentovala svoje lipicanské plemenné žrebce. Diváci mali možnosť sledovať cviky ako je leváda, pesáda, piaf, pasáž a divácky najatraktívnejšia kapriola. Súčasťou boli aj cviky ako sadnutie, ľahnutie a poklona.

Nasledovala prezentácia plemena shagya-arab. Ešte v 70. rokoch sa toto plemeno nazývalo orientálny kôň, alebo arabský polokrvník. Založením prvej plemennej knihy z roku 1969 na základe previerky komisie WAHO (World Arabian Horse Organization) v roku 1969 je uvádzaný už správny názov plemena „arabský čistokrvný kôň“. Až v roku 1978 bolo plemeno SHAGYA-ARAB uznané ako samostatné, špeciálne plemeno arabských koní na konferencii WAHO v Hamburgu. Ako dôkaz bolo predložených 200 rodokmeňov čistokrvnosti shagya-arabov. Plemeno je pomenované po žrebcovi Shagya, ktorý bol v roku 1836 zakúpený v Sýrii plukovníkom Herbertom. Divákom sa predviedli jazdci v husárskych uniformách. Husári tvorili tzv. ľahkú jazdu vtedajších európskych armádach. Ich úlohou bolo využiť rýchlosť a obratnosť shagya-arabských koní na vykonávanie prieskumu, prepadov zo zálohy, obchvatné manévre, zaobstarávanie zásob na území nepriateľa a pod.  V súčasnosti nachádza toto plemeno svoje využitie predovšetkým vo vytrvalostnom jazdení. V ukážke svoje kone predviedli Luraj Komloši, Bálint Bíro, Miriam Orolínová a Pavol Kemencei.

Samozrejme, nemohol chýbať divácky atraktívny duel v záprahovom parkúre. Svoje sily, obratnosť,  presné oko a rýchlosť koní si zmerali Miroslav Matúška a Jozef Mašír. Národný žrebčín sa v menšej forme venuje aj chovu anglického plnokrvníka. Dostihová stajňa v Topoľčiankach patrí medzi najstaršie v Československu. Bola registrovaná už v 30-tych rokoch minulého storočia. Medzi významné úspechy patrí umiestnenie vo Veľkej pardubickej v roku 1947, kedy kôň 495 Shagya VII s Pavelom Kováčom v sedle dobehli piaty. Významným medzníkom dostihového športu bolo víťazstvo Jozefa Čajdu so žrebcom Furioso XIV vo Veľkej pardubickej v roku 1955. Novým impulzom stajne sa stal Jaroslav Bartoněk, dvojnásobný prekážkový amatérsky šampión ČSSR. Jeho najlepšou zverenkyňou bola kobyla Hanačka. Absolvovala 29 stíplov, z ktorých 13 vyhrala, 5-krát skončila druhá, 1-krát tretia, 2-krát štvrtá a 2-krát piata. Na úspechy tejto kobyly nadviazala ďalšia výnimočná kobyla – Arva, ktorú trénoval František Vítek. Odbehla 12 rovinových dostihov, z ktorých desať vyhrala a 2-krát dobehla druhá. V celej dovtedajšej histórii česko-slovenského turfu sa stala prvou kobylou, ktorá získala klasickú „trojkorunu“. Na pôsobenie významných dostihových osobností v Národnom žrebčíne  v roku 1991 nadviazal súčasný tréner dostihových koní – Samuel Sokol - v minulosti úspešný amatérsky jazdec – 5-násobný šampión ČSSR. Pod jeho vedením sa kôň v majetku Národného žrebčína Douce Paris (2001, po Trempolino, z Douce France) stal prekážkovým koňom roka 2009. V galaprograme sa predviedli dvaja dostihový jazdci – Ferdinand Kraner a Veronika Weinbachová - vo farbách domácej stajne na kobylách Tramina Magic a Clones.

Záver galaprogramu patril poľskej kaskadérskej skupine La Pattat Dutka & Franczak Horse Show, ktorá sa predstavila v  adrenalínovej ukážke aj na lipicanoch zakúpených z Národného žrebčína Topoľčianky. Po nich dostala priestor jazdná polícia SR v dynamickej ukážke spôsobu výcviku policajných koní.

To bola záverečná bodka za XXIV. ročníkom Dňa otvorených dverí v Národnom žrebčíne Topoľčianky. Všetkým priaznivcom koní, chovateľom a  jazdcom prajeme veľa úspechov v sezóne 2024

Text: NŽT

Foto: Dalibor Gregor


Vytlačiť   E-mail