Majstrovstvá sveta jednozáprahov – Rím 2006

Equistrian Nationale Centro v Pratoni Del Vivaro v provincii Lazio je pýchou. Talianska v jazdeckom športe.Na ploche viac ako 200 ha sa rozprestiera všešportový jazdecký areál, ktorý bol dejiskom Olympijských hier v roku 1960. Jeho poloha je približne 30 km južne od Ríma v nadmorskej výške až do 1200 metrov. Je súčasťou Národného parku, ktorého doménou sú jedlé gaštany, hríby, bukové a dubové lesy s čistými bystrinami a potokmi. Je to vyhľadávaná turistická oblasť predovšetkým obyvateľmi neďalekého Ríma.

 Pre Národný žrebčín Topoľčianky bola premiérová účasť dvoch
 jednozáprahov na majstrovstvách sveta priam historickým momentom. V
 roku 1960 sa olympijských hier práve na tejto pôde zúčastnil doteraz
 jediný Slovák v jazdeckej disciplíne František Hrúzik vo všestrannej
 spôsobilosti. Po dlhých 46 rokoch sa tejto pôdy opäť dotkli kopytá
 topoľčianskych koní na vrcholnom svetovom podujatí a nie neúspešne.

 Po viacerých dobrých umiestneniach v dvojzáprahoch na medzinárodnej
 scéne nastala možnosť vyskúšať prezentáciu topoľčianskeho chovu
 lipicanov aj v jednozáprahoch. Hoci v tejto disciplíne topoľčianski
 jazdci a kone ešte len zbierajú skúsenosti, po prvých pretekoch v
 českých Nebaniciach a maďarskom Kisbéry naznačili, že by sa mohli
 uchádzať o účasť na Majstrovstvách sveta. Do prípravy boli vybraté dva
 kone. Pavol Gašpar sa začal venovať z dvojzáprahov mimoriadne
 skúsenému, už 15 ročnému Plutovi VIII.-1 a Miroslav Matuška vzal do
 prípravy mladého, talentovaného a perspektívneho 6 ročného žrebca
 Maestoso X-32. Obaja splnili kvalifikačné podmienky - Gašpar v
 Nebaniciach a Matuška v rakúskom Zistersdorfe.

 Ihneď po absolvovaní Majstrovstiev Slovenska v dvojzáprahoch ( Matuška
 1. miesto, Gašpar 3. miesto ), ešte večer 16. septembra sa vydali na
 ďalekú 1500 km dlhú púť do Pratoni Del Vivaro so svojimi dvomi koňmi.
 Na miesto dorazili v utorok v odpoludňajších hodinách. Nasledovala
 kontrola dokladov, ustajnenie koní, registrácia, akreditácia a pod,
 ktorá prebehla hladko a rýchlo.

 V stredu nasledovala prvá vážna, pre všetkých jazdcov značne
 nepríjemná, ale dôležitá skúška – veterinárny test. Týmto testom
 neprešlo viacero vynikajúcich koní, čím vlastne pre nich preteky
 skončili skôr ako sa začali. Naše oba kone prešli týmto testom bez
 problémov a nasledovala prehliadka drezúrnych obdĺžnikov, maratónskej
 trate a prekážok.

 K dispozícii boli tri tréningové drezúrne obdĺžniky a jeden závodný.
 Pôda bola piesčitá, ale na nerovnosti v hlavnej aréne boli vznesené
 značné sťažnosti od viacerých vedúcich ekíp. Na tieto nerovnosti
 doplatilo niekoľko jazdcov hlavne v predĺžených klusoch na
 diagonálach, kde veľa koní naskakovalo do cvalu. V tejto úlohe
 zvíťazila Cecilia Qvarnström zo Švédska s 33 trestnými bodmi. Miroslav
 Matuška bol ohodnotený 58,60 tr.bodu, čo znamenalo veľmi pekné 42.
 miesto. Za sebou zanechal oveľa skúsenejších a známejších všetkých
 českých jazdcov. Pavol Gašpar so 66,20 tr.b obsadil 61. miesto. Je
 treba pripomenúť, že drezúra bola vždy pre slovenských jazdcov
 problematická časť súťaže. V porovnaní s minulými rokmi v
 dvojzáprahoch dopadla táto časť nad očakávanie hlavne u Matušku a
 znamenal dobrú východiskovú pozíciu do ďalších bojov. Je potešiteľné,
 že drezúra má vzostupnú tendenciu a naši jazdci sa pomaly dostávajú do
 povedomia medzinárodných rozhodcov.

 Maratón sa konal na rozľahlej ploche s peknými krokovými a klusovými
 fázami. Jednotlivé úseky boli veľmi ťažké hlavne na fyzickú
 pripravenosť koní v členitom kopcovitom teréne vulkanického pôvodu.
 Najťažším úsekom bol úsek „E“ do ktorého sa pre vyčerpanosť niektoré
 kone ani nedostali a boli po veterinárnej kontrole vylúčené. Osem
 ťažkých a technických prekážok preverilo nielen fyzickú pripravenosť
 koní, ale aj ich prijazdenosť a psychickú odolnosť jazdcov v ťažkých
 kombináciách. Našim hlavným zámerom bolo prejsť maratón bez zbytočných
 penalizácií a zranení. Matuška absolvoval krokové a klusové fázy bez
 trestných bodov a jednotlivé prekážky jazdil viac na istotu vzhľadom k
 malým skúsenostiam ako koňa tak aj jeho samotného. Veľmi náročné bolo
 odhadnúť a rozložiť sily koňa v ťažkom kopcovitom teréne, v ktorom
 nebolo ľahšieho úseku medzi prekážkami kde by si kôň mohol vydýchnuť a
 zmobilizovať sily. Gašpar bol penalizovaný za krokovú fázu, ktorej
 profil temperamentnému Plutovi absolútne nesedel, čím stratil šancu
 polepšiť si pozíciu po drezúre. Zvíťazil Benoit Vernay z Francúzska.

 Parkúr bol postavený v hlavnej aréne. Po technickej stránke zložitý s
 mnohými záľudnosťami a časovo veľmi napätý. Svedčí o tom aj jediný
 parkúr bez trestných bodov za zhodenie a v časovom limite, ktorý
 bravúrne zajazdila anglická amazonka Di Hayes. Matuška s 22,24
 trestného bodu. Matuška obsadil 52. a Gašpar s 26,37 tr.b. 58. miesto.
 Celkovo skončil po troch disciplínach Matuška na peknom 44. mieste a
 Gašpar na 57. mieste. Víťazom sa stal Paul Sidwell z Anglicka pred
 Ceciliou Qvanstr*ö*m zo Švédska a Dietrom Lauterbachom z Nemecka. V
 družstvách zvíťazilo Anglicko pred Švédskom a Nemeckom. Naše
 minidružstvo skončilo na 16. mieste tesne za Kanadou, pred
 Španielskom, USA a Maďarskom. Celkovo sa Majstrovstiev sveta
 zúčastnilo 78 jazdcov z 22 krajín sveta.

 Záverom treba konštatovať, že pre Slovenský záprahový šport bola už
 účasť jednozáprahov na vrcholnom svetovom podujatí úspechom. Jazdci
 zajazdili nad svoj štandard, nedopustili sa žiadnych zbytočných chýb a
 obaja podali veľmi zodpovedný výkon. Skúsenosti, ktoré postupne
 zbierajú sa určite odzrkadlia v budúcich rokoch. Je treba len veriť,
 že o topoľčianske kone a záprahový šport bude rásť záujem a v
 budúcnosti sa Slovensko stane silnou krajinou v tejto nádhernej
 jazdeckej disciplíne. Budúce Majstrovstvá sveta 2008 v jednozáprahoch
 sa konajú v Jarantove v Poľsku a ostáva veriť, že za účasti aj
 slovenských jazdcov.