Dotknúť sa histórie

18 – 20. mája 2006 sa v krajine pôvodu huculského koňa, v Rumunsku, uskutočnilo generálne zasadnutie medzinárodnej organizácie HIF (Hucul International Federation). Zasadnutie za účasti 6 krajín sa konalo v  prekrásnom prostredí rumunských Karpát v rekreačnej oblasti Vatra Dornei, neďaleko najstaršieho žrebčína LUČINA (1856), z ktorého sa toto nenáročné, konštitučne silné a odolné plemeno dostalo nielen do celej Európy, ale aj do celého sveta.

Práve v tomto roku  si toto - naďalej štátne chovateľské zariadenie - pripomenie 150 výročie svojho založenia, aj keď kronika žrebčína sa prakticky začala písať už v roku 1788, keď územie, kde sa nachádza, bolo prenajaté veliteľstvu rakúsko-uhorskej armády od cirkevných majetkov z Bukoviny.  

žrebčín Lučina bol vytvorený ako súčasť významného rakúsko-uhorského žrebčína Radovec (Radautz) s vojenským štatútom. Základné stádo tvorilo 5 kobýl nakúpených v Sedmohradsku a 2 žrebce priradené z vojenského depozitu. Základ chovu bol postavený na kobylách nakúpených v zemskom chove na druhej strane Karpát. O 12 rokov žrebčín zanikol, a spätne bol obnovený v roku 1877. Stádo bolo postupne doplňované a zušľachťované, s cieľom zjednotenia typu. K tomu prispel aj nákup žrebcov Hroby a Goral, ku ktorému došlo na prelome storočí.

Ďalší rozvoj chovu koní v Lučine sa zastavil prvou svetovou vojnou. Roku 1914 bolo stádo evakuované do obce Gottenprund (Rakúsko) a neskôr do lokality Waldhof, kvôli ťažkým bojom ktoré prebiehali na tomto území. Tie mali za následok zničenie žrebčína.  Po rozpade monarchie sa časť žrebcov dostala do Tirolska, a časť plemenného materiálu v roku 1918 pripadla aj Československu, Poľsku a Rumunsku. Po prvej svetovej vojne bol chov huculských koní v Lučine opäť úspešne obnovený.  Na začiatku II. svetovej vojny mal žrebčín 60 plemenných kobýl a 5 plemenných žrebcov. Počet koní sa v priebehu desaťročí postupne zvyšoval a vrchol dosiahol v 70-tych rokoch minulého storočia. Stavy koní začali značne klesať. Napr. v roku 1988 bolo v žrebčíne 173 plemenných kobýl, v roku 1990 - 88 plemenných kobýl a v roku 1995 - 62 plemenných kobýl. V roku 1996 ich počet klesol na 40 kusov. Stav plemenných kobýl sa v Lučine v súčasnosti ustálil na 50 kusov.

Súčasťou pracovného programu bola aj návšteva žrebčína Lučina. Cesta do žrebčína Lučina z rekreačného strediska Vatra Dornei bola prekrásna. Scenéria majestátnych Karpát, horských bystrín, potokov a malých roľníckych usadlostí - lazov je neopakovateľná. Všade po cestách sme míňali jednozáprahy domorodcov  s huculmi. Strmé stúpania, štrkovité a kamenisté cesty, plne naložené jednoduché vozy s drevom absolútne nerobili huculom problémy a ich výkonnosť pre obyvateľov Karpát je samozrejmosťou.

Hucul tu je skutočne doma. Doma, v drsných geografických podmienkach s prekrásnou ale neľútostnou panenskou prírodou. Usadlostí a drevených domčekov s typickými drevenými kostolmi ubúdalo a strmým horským svahom s upravenou úzkou cestou sme sa šplhali  k žrebčínu LUČINA do nadmorskej výšky 1600 m. Až tu som si uvedomil, ako realisticky opísal cestu rumunskými Karpatami Bram Stoker v knihe Dracula.

Pre každého chovateľa hucula musí byť návšteva tohto žrebčína sviatkom. Človek má pocit, akoby sa dotkol histórie. Skutočne tak tomu bolo.

Vstupná, veľká drevená brána – novovybudovaná, s  drevenými a rekonštruovanými ohradami víta návštevníkov Lučiny  a nikoho nenechá na pochybách, že sa nachádza v objekte pod správou ministerstva poľnohospodárstva a štátnych lesov.

Priestranné pastviny sú zaplnené stádami huculských kobýl s dorastom a mladými koňmi. Areál je zrekonštruovaný, postavené sú nové stajne a výbehy. Na nádvorí nás privítal riaditeľ žrebčína Ing. Nicolae Vermesan a zástupca Ministerstva poľnohospodárstva z Bukurešti Dr. Lucian Blaga. Naše prvé kroky viedli k plemenným žrebcom. Momentálne pôsobí v žrebčíne 8 plemenných žrebcov z línií GORAL, HROBY, PRISLOP, PIETROSU A OUŠOR vo farbe hnedák, vraník a plavák vo väčšej miere bez odznakov. Žrebce sú ustajnené v boxoch o rozmeroch 12 m2 na piline. Stádo plemenných kobýl je tvorené 50-timi matkami. Prevážne zastúpenie farieb je klasické (hnedák, vraník, plavák), no nájdu sa aj ryšavé a strakaté, ktorých početnosť sa však postupne znižuje.  

Stádo bolo veľmi vyrovnané, typovo vynikajúce, v dobrom kondičnom stave, aj napriek dlhej a krutej zime, v ktorej prirodzenú selekciu zohrali aj vlci a medvede. Dorast tvorí približne 320 koní. Záujem o huculské kone z Lučiny je veľký. Exportovaných je len veľmi málo jedincov. Plemenné knihy a zootechnické záznamy sa vedú priamo v žrebčíne, osvedčenia o pôvode vydáva kancelária v Bukurešti. V Lučine, aj napriek modernizácii žrebčína a rekonštrukčným prácam, ostal pôvodný typ huculského koňa zachovaný, tak ako aj tradičné označovanie kmeňovými a rodovými výpalmi. V rumunskom zemskom chove sa nachádza približne 200 huculských koní.

Generálneho zasadnutia HIF za zúčastnili aj rumunský chovatelia, ktorí potvrdili snahu spolupracovať v rámci uvedenej medzinárodnej organizácie s ostatnými členskými krajinami HIF. Zároveň sa prerokovali otázky pôvodov huculských koní, početnosť a kvalita koní v jednotlivých krajinách a ciele pre ďalšie obdobie, ktoré okrem iného zvýšia kvalitu a popularitu vzácneho horského plemena koní – HUCULA.


Vytlačiť   E-mail